Život Prešova
online
online
Kedy vyvrcholí COVID-19 na Slovensku? Tri scenáre šírenia nákazy
24.04.2020 Bratislava
Bratislava
24. apríla (TASR) – Vrchol epidémie nového koronavírusu by sa mal na
Slovensku posunúť. Nakaziť ochorením COVID-19 by sa malo podstatne menej
ľudí. Predpokladom pozitívneho scenáru je disciplína zo strany
Slovákov, teda nosenie rúšok a dodržiavanie nastavených pravidiel.
Vyplýva to z najnovšej analýzy, ktorú vypracoval tím odborníkov
Inštitútu zdravotnej politiky (IZP). O jej výsledkoch v piatok
informoval šéf IZP Martin Smatana.
"Z dostupných dát o výskyte ochorenia COVID-19 v SR, medzinárodných porovnaní a najaktuálnejších modelov vyplýva, že reprodukčný faktor vírusu sa podarilo pre väčšinu populácie dostať pod hodnotu 1,0. Vírus sa však stále pomaly šíri ďalej," uviedol IZP. Pokles reprodukčnej sily vírusu považuje za výsledok marcových vládnych opatrení.
Základný scenár počíta s možnosťou, že priemerná hodnota šírenia vírusu by bola menšia ako jedna. Nákaza by sa pomaly šírila ďalej, ochorelo by okolo 5600 ľudí, pričom jej priebeh by bol dlhotrvajúci a stabilne nízky. Prípadov by malo byť najviac najmä na konci leta a v septembri.
Konzervatívny scenár popisuje taký stav, kde hodnota rýchlosti šírenia infekčnosti bola oproti predchádzajúcej štúdii znížená. Infekčnosť sa očakáva na úrovni 1,1, čo označuje to, koľkých ďalších ľudí v priemere nakazí každý infikovaný. Tento scenár zohľadňuje pravdepodobné rýchlejšie šírenie v rámci marginalizovanej rómskej komunity (MRK). Vrchol epidémie očakáva pri 0,6 percenta infikovaných, čo predstavuje približne 33.000 ľudí. V tomto prípade postačujú kapacity slovenského zdravotného systému aj pri vrchole nákazy.
V treťom scenári, keď by infekčnosť bola na úrovni 0,8 a bez zohľadnenia vyššej miery rizika v MRK, je na vrchole nakazených len 0,04 percenta populácie, teda menej ako 2200 osôb. Počet nových nákaz by klesol na minimum a vyliečených by bolo stabilne viac ako infikovaných, takže ochorenie by do niekoľkých mesiacov vymizlo.
Analýza tiež hovorí o tom, že na Slovensku sa vytratila štandardná krivka nového koronavírusu. Je to spôsobené tým, že na Slovensku je veľa rómskych osád a s tým spojených mnoho malých vrcholov, ktoré tento stav predlžujú. Ak sa potvrdí, napríklad testovaním, že to tak nie je, tak je na tom Slovensko podľa analytikov ešte výrazne lepšie.
Analytici tiež očakávajú, že pri vrchole infekcie bude dopyt po približne 75 ventilátoroch, čo je podstatne menej, ako sa očakávalo. Ide však iba o predpoklad. Prístroje budú rozdelené medzi nemocnicami tak, aby dokázali pokryť regionálne ohniská.
IZP hovorí o tom, že okrem rómskych komunít by mohli byť problematickí aj tzv. "superšíritelia vírusu". Tí by boli schopní roznášať nový koronavírus komunitne, a to najmä v domovoch sociálnych služieb (DSS) a podobných zariadeniach. Opatrenia by mali preto byť cielené práve na tieto skupiny obyvateľstva.
Odborníci poukázali na to, že väčšina nových prípadov je importovaná zo zahraničia alebo sa šíri lokálne. Problematickými na Slovensku sú skupiny ohrozené chudobou, najmä marginalizovaná rómska komunita, kde sa vírus šíri rýchlejšie. Odborníci očakávajú, že ak sa podarí udržať súčasnú úroveň výsledkov, zavedú sa cielené opatrenia pre rizikové a ohrozené skupiny a dokončí sa cielené testovanie, Slovensko môže pri prísnom dodržiavaní hygienických štandardov pristúpiť k postupnému uvoľňovaniu opatrení.
IZP preto navrhol dokončiť plán podmienok uvoľňovania a zavádzania opatrení proti šíreniu pandémie. Každé opatrenie by mal posudzovať tím odborníkov. Ďalej odporúča dobudovať rezervnú infraštruktúru a pripraviť pandemické plány, a to na úrovni okresov a zdravotníckych zariadení. Rovnako za vhodné považuje zavedenie digitálneho sledovania kontaktov. To by malo umožniť lepšie identifikovanie všetkých ľudí s rizikom nákazy. Vhodné je tiež pokračovať v testovaní.
Inštitút poukázal na to, že niektoré z opatrení sa už v súčasnosti realizujú. "Pri uvoľňovaní je nutné brať do úvahy, že symptómy ochorenia sa môžu prejaviť až so 14-dňovým oneskorením. Odporúčame preto každú vlnu opatrení časovo oddeliť minimálne o dva týždne a uvoľňovanie alebo sprísňovanie realizovať na základe stanovených indikátorov šírenia epidémie," komentovali vládni analytici.
Rovnako poukázali na to, že krajiny, ktoré prekonali prvú vlnu, stále zachytávajú pozitívnych pacientov a náhodné ohniská infikovaných. "Kým nie je k dispozícii vakcína alebo efektívna liečba, musíme byť pripravení na ďalšie vlny," zdôraznili.
Analytici uvažovali aj o tzv. lockdowne, čiže obmedzení pohybu. Minimálna dĺžka takéhoto opatrenia podľa odborníkov je pre elimináciu vírusu v populácii osem týždňov. "Z dlhodobého hľadiska je však pravdepodobné, že otvorenie ekonomiky so sebou prinesie aj vznik náhodných ohnísk nákazy. Z týchto dôvodov dnes plošný lockdown nepovažujeme za nevyhnutný," komentovali.
Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky (IFP) by sa pri dvojmesačnom lockdowne ekonomická aktivita v 2. kvartáli mohla prepadnúť o 50 percent. "To by spôsobilo existenčné problémy veľkej časti domácností, ktoré by vláda nedokázala kompenzovať vzhľadom na veľký prepad daňových príjmov," mienia odborníci.
Podobný model ako IZP pripravuje aj Slovenská akadémia vied (SAV). Snahou SAV je vytvoriť komplexnejší, teda aj na vývoj časovo náročnejší model. V rámci neho by sa dalo modelovať zapínanie a vypínanie podstatných nemedicínskych epidemiologických opatrení. Vhodný by mal byť na odhad vplyvu vypnutia konkrétnych opatrení.
"Z dostupných dát o výskyte ochorenia COVID-19 v SR, medzinárodných porovnaní a najaktuálnejších modelov vyplýva, že reprodukčný faktor vírusu sa podarilo pre väčšinu populácie dostať pod hodnotu 1,0. Vírus sa však stále pomaly šíri ďalej," uviedol IZP. Pokles reprodukčnej sily vírusu považuje za výsledok marcových vládnych opatrení.
Základný scenár počíta s možnosťou, že priemerná hodnota šírenia vírusu by bola menšia ako jedna. Nákaza by sa pomaly šírila ďalej, ochorelo by okolo 5600 ľudí, pričom jej priebeh by bol dlhotrvajúci a stabilne nízky. Prípadov by malo byť najviac najmä na konci leta a v septembri.
Konzervatívny scenár popisuje taký stav, kde hodnota rýchlosti šírenia infekčnosti bola oproti predchádzajúcej štúdii znížená. Infekčnosť sa očakáva na úrovni 1,1, čo označuje to, koľkých ďalších ľudí v priemere nakazí každý infikovaný. Tento scenár zohľadňuje pravdepodobné rýchlejšie šírenie v rámci marginalizovanej rómskej komunity (MRK). Vrchol epidémie očakáva pri 0,6 percenta infikovaných, čo predstavuje približne 33.000 ľudí. V tomto prípade postačujú kapacity slovenského zdravotného systému aj pri vrchole nákazy.
V treťom scenári, keď by infekčnosť bola na úrovni 0,8 a bez zohľadnenia vyššej miery rizika v MRK, je na vrchole nakazených len 0,04 percenta populácie, teda menej ako 2200 osôb. Počet nových nákaz by klesol na minimum a vyliečených by bolo stabilne viac ako infikovaných, takže ochorenie by do niekoľkých mesiacov vymizlo.
Analýza tiež hovorí o tom, že na Slovensku sa vytratila štandardná krivka nového koronavírusu. Je to spôsobené tým, že na Slovensku je veľa rómskych osád a s tým spojených mnoho malých vrcholov, ktoré tento stav predlžujú. Ak sa potvrdí, napríklad testovaním, že to tak nie je, tak je na tom Slovensko podľa analytikov ešte výrazne lepšie.
Analytici tiež očakávajú, že pri vrchole infekcie bude dopyt po približne 75 ventilátoroch, čo je podstatne menej, ako sa očakávalo. Ide však iba o predpoklad. Prístroje budú rozdelené medzi nemocnicami tak, aby dokázali pokryť regionálne ohniská.
IZP hovorí o tom, že okrem rómskych komunít by mohli byť problematickí aj tzv. "superšíritelia vírusu". Tí by boli schopní roznášať nový koronavírus komunitne, a to najmä v domovoch sociálnych služieb (DSS) a podobných zariadeniach. Opatrenia by mali preto byť cielené práve na tieto skupiny obyvateľstva.
Odborníci poukázali na to, že väčšina nových prípadov je importovaná zo zahraničia alebo sa šíri lokálne. Problematickými na Slovensku sú skupiny ohrozené chudobou, najmä marginalizovaná rómska komunita, kde sa vírus šíri rýchlejšie. Odborníci očakávajú, že ak sa podarí udržať súčasnú úroveň výsledkov, zavedú sa cielené opatrenia pre rizikové a ohrozené skupiny a dokončí sa cielené testovanie, Slovensko môže pri prísnom dodržiavaní hygienických štandardov pristúpiť k postupnému uvoľňovaniu opatrení.
IZP preto navrhol dokončiť plán podmienok uvoľňovania a zavádzania opatrení proti šíreniu pandémie. Každé opatrenie by mal posudzovať tím odborníkov. Ďalej odporúča dobudovať rezervnú infraštruktúru a pripraviť pandemické plány, a to na úrovni okresov a zdravotníckych zariadení. Rovnako za vhodné považuje zavedenie digitálneho sledovania kontaktov. To by malo umožniť lepšie identifikovanie všetkých ľudí s rizikom nákazy. Vhodné je tiež pokračovať v testovaní.
Inštitút poukázal na to, že niektoré z opatrení sa už v súčasnosti realizujú. "Pri uvoľňovaní je nutné brať do úvahy, že symptómy ochorenia sa môžu prejaviť až so 14-dňovým oneskorením. Odporúčame preto každú vlnu opatrení časovo oddeliť minimálne o dva týždne a uvoľňovanie alebo sprísňovanie realizovať na základe stanovených indikátorov šírenia epidémie," komentovali vládni analytici.
Rovnako poukázali na to, že krajiny, ktoré prekonali prvú vlnu, stále zachytávajú pozitívnych pacientov a náhodné ohniská infikovaných. "Kým nie je k dispozícii vakcína alebo efektívna liečba, musíme byť pripravení na ďalšie vlny," zdôraznili.
Analytici uvažovali aj o tzv. lockdowne, čiže obmedzení pohybu. Minimálna dĺžka takéhoto opatrenia podľa odborníkov je pre elimináciu vírusu v populácii osem týždňov. "Z dlhodobého hľadiska je však pravdepodobné, že otvorenie ekonomiky so sebou prinesie aj vznik náhodných ohnísk nákazy. Z týchto dôvodov dnes plošný lockdown nepovažujeme za nevyhnutný," komentovali.
Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky (IFP) by sa pri dvojmesačnom lockdowne ekonomická aktivita v 2. kvartáli mohla prepadnúť o 50 percent. "To by spôsobilo existenčné problémy veľkej časti domácností, ktoré by vláda nedokázala kompenzovať vzhľadom na veľký prepad daňových príjmov," mienia odborníci.
Podobný model ako IZP pripravuje aj Slovenská akadémia vied (SAV). Snahou SAV je vytvoriť komplexnejší, teda aj na vývoj časovo náročnejší model. V rámci neho by sa dalo modelovať zapínanie a vypínanie podstatných nemedicínskych epidemiologických opatrení. Vhodný by mal byť na odhad vplyvu vypnutia konkrétnych opatrení.
www.ZIVOTPO.sk
